Keď jeseň stratí svoje farby

Je pravdepodobné, že väčšina z nás sa aspoň raz v živote stretne s depresiou - či už prostredníctvom postihnutého člena rodiny, priateľa alebo spolupracovníka, alebo dokonca tým, že ju sami zažijeme. Depresia je jednou z najčastejších duševných porúch, ktorá príliš často zostáva nediagnostikovaná. Napriek svojej závažnosti a frekvencii existuje veľa mylných predpokladov, ktoré bránia tým, ktorí hľadajú pomoc, aby zlepšili svoj stav.

Farby môžu odrážať našu náladu

Vincent Van Gogh namaľoval na obraze Pšeničné pole s vranami, čo bolo jedno z posledných umeleckých diel, oblohu v hrozivých sivých a modrých odtieňoch namiesto obvyklých žiarivých farieb. Temná obloha údajne odkazuje na umelcove stále pretrvávajúce myšlienky na samovraždu.

Farby sa dajú použiť na lepšie vyjadrenie myšlienok a pocitov človeka. Analýzou fotografií a obrázkov na sociálnych sieťach a s použitím umelej inteligencie dokážu psychológovia pomerne presne detekovať depresívne poruchy. Fotografie a obrázky zverejnené na sociálnych sieťach ľuďmi trpiacimi depresiou sú často tmavšie čiernobiele obrázky, na ktorých je menej ľudí a tvárí, čo naznačuje menší sociálny kontakt.

Depresia nerozlišuje

Depresia postihuje všetky vekové skupiny, úrovne vzdelania a sociálne skupiny. Prvé príznaky depresie sa často vyskytujú už v dospievaní, depresívna epizóda sa však môže vyvinúť v ktorejkoľvek fáze života.

U žien je depresia dvakrát častejšia ako u mužov. Avšak ženy majú tendenciu vyhľadať odbornú pomoc skôr a častejšie v porovnaní s mužmi. Je nevyhnutné, aby bola depresia diagnostikovaná a liečená, pretože spôsobuje veľké ťažkosti pacientovi a jeho rodinám; zvyšuje riziko vzniku ďalších ochorení alebo dokonca úmrtia a rizika samovraždy.

Mýty a pravdy o depresii

MÝTUS 1: DEPRESÍVNI ĽUDIA VEĽA PLAČÚ

Nie nevyhnutne. Pocit smútku je jedným zo základných príznakov depresie, nemusí sa však nevyhnutne prejavovať ako plač.

Príznaky depresie sa vytvárajú v mysli postihnutého človeka, jeho emóciách, správaní a tele. Pacienti s depresiou nemusia mať rovnaké príznaky, ich rozsah alebo trvanie. Niektorí pacienti sa cítia menejcenní, vinní a v beznádejnej situácii. Iní opisujú stratu chuti do jedla, problémy so spánkom, pocit únavy a ťažkosti so sústredením. Ďalší uvádzajú predovšetkým fyzické príznaky, ako sú bolesti na hrudníku a svaloch, bolesti v krížoch a bolesti hlavy.

MÝTUS 2: DEPRESÍVNI ĽUDIA NEDOKÁŽU PRACOVAŤ

Nie všetci. Ľudia s depresiou často na verejnosti skrývajú svoje emócie a javia sa ako normálni, ba dokonca šťastní. Napriek tomu, že svoju prácu zvládajú v pohode, môže im plnenie ich úloh trvať viac času a vyžaduje si viac energie, a nemusia byť schopní relaxovať a užívať si svoj mimopracovný život. Nadmerné pracovné vyťaženie môže byť príznakom depresie, najmä u mužov.

MÝTUS 3: SKUTOČNÝ MUŽ NEMÁ DEPRESIU

Muži prežívajú depresiu inak ako ženy, a preto ich blízkym a lekárom často príznaky uniknú. Namiesto prejavu smútku sa u mužov, ktorí majú depresiu, môže javiť, že sú podráždení, nepokojní, unavení, nahnevaní alebo agresívni. Aby muži neboli vnímaní ako slabí, zraniteľní a nestabilní, majú tendenciu menej často sa o svoje problémy podeliť. Neliečená depresia u mužov sa môže javiť ako mimoriadne nebezpečná, pretože môže viesť k užívaniu alkoholu a drog, ba dokonca k samovražde.

MÝTUS 4: LIEČBA DEPRESIE TRVÁ DLHÝ ČAS A ZRIEDKAVO JE ÚSPEŠNÁ

Väčšine pacientov, ktorí sa postavia čelom svojej situácii a aktívne sa podieľajú na liečbe, sa polepší. U ľudí s ľahkou depresiou môže pomôcť psychoterapia a poradenstvo. Strednú a ťažkú ​​depresiu je potrebné liečiť liekmi. V súčasnosti sa väčšine pacientov predpisuje kombinácia antidepresív a psychoterapie.

Je dôležité si uvedomiť, že antidepresíva, na rozdiel od liekov na upokojenie a na spánok, nespôsobujú fyzickú závislosť ani psychickú závislosť. Antidepresíva zvyčajne začínajú účinkovať po 4 až 6 týždňoch. Pacient by však mal v liečbe pokračovať najmenej šesť mesiacov, aby sa zabránilo opätovnému návratu prejavov depresie.

Depresia môže človeku vziať všetky farby života. Včasné rozpoznanie choroby a aktívna účasť na jej liečbe sú nevyhnutné pre účinné odstránenie príznakov.