Alzheimerova choroba: choroba, ktorá nám pomaly berie našich najbližších

S pribúdajúcimi rokmi sa u ľudí môžu objaviť určité zmeny pamäti súvisiace s vekom. Môžu sa tiež čoraz ťažšie učiť nové veci.

Ak však problémy s pamäťou začnú ovplyvňovať schopnosť človeka vykonávať každodenné úlohy, nemusí to byť súčasťou normálneho starnutia, ale príznakom demencie.

Aké sú príznaky demencie?

Demencia je charakterizovaná postupným a progresívnym poklesom kognitívnych schopností (zabúdanie, zlyhávanie orientácie, zhoršené porozumenie písanej a hovorenej reči, zhoršený úsudok, problémy s vykonávaním bežných denných úloh, problémy s ovládaním emócií, narušené sociálne správanie), ktorý je väčší, ako sa očakáva pri normálnom starnutí.

10 varovných signálov

1. Postupná strata pamäti
Postihnutá osoba si nemusí pamätať, čo mala v daný deň na raňajky, ale môže si podrobne pamätať udalosti z mladosti. Medzi ďalšie príznaky patrí zabúdanie dôležitých dátumov a udalostí, ako sú narodeniny alebo mená členov rodiny.

2. Problémy s vykonávaním bežných úloh
Postihnutá osoba môže mať problémy s vykonávaním bežných úloh. Pri príprave obľúbeného jedla môže zabudnúť použiť správne prísady alebo môže mať problémy s dodržiavaním receptov.

3. Zhoršená reč
Postihnutá osoba sa môže zastaviť uprostred reči pri hľadaní slov, opakuje to, čo práve povedala alebo sa počas reči zajakáva. Môže mať problémy s hľadaním slov a pomenovaním predmetov (napr. “nohavice” nazýva “návleky na nohy”).

4. Dezorientácia v čase a priestore
Postihnutá osoba nemusí plne chápať plynutie času a je pre ňu ťažké pochopiť niečo, čo sa nedeje tu a teraz. Môže zabudnúť, kde sa nachádza alebo ako sa tam dostala, a preto sa môže stratiť.

5. Pokles intelektuálnych schopností, neschopnosť posúdiť a organizovať
Postihnutá osoba často čelí ťažkostiam pri plánovaní alebo riešení problémov. Má ťažkosti s prijímaním rozhodnutí a často robí nesprávne rozhodnutia (oblieka sa do nevhodného oblečenia, nakupuje cez telefón alebo online atď.).

6. Opakovanie rovnakých otázok
Postihnutá osoba môže tú istú otázku zopakovať 20-krát za deň. To neznamená, že nepočula vašu odpoveď alebo sa vás snaží zámerne rozrušiť. Choroba znemožňuje zapamätať si vaše odpovede.

7. Nesprávne umiestnenie vecí
Postihnutá osoba môže ukladať veci na nezvyčajné miesta (napr. šperky do nádoby na cukor alebo špinavý pohár do skrine na bielizeň), strácať veci a zabúdať, kam ich uložila. Môže často hľadať veci, kontrolovať, kde sú uložené alebo obviňovať iných z krádeže.

8. Zmeny osobnosti a správania
Postihnutá osoba sa môže ľahko rozrušiť, môže byť menej alebo viac agresívna alebo sa môže správať nezvyčajne. Často môžu konať v rozpore s očakávaniami a v danej situácii reagovať neprimerane.

9. Zmeny emócií a výkyvy nálad
Osoby s demenciou sú menej motivované, môžu byť pasívne, viac spia, ako je pre ne obvyklé, nevedia, čo majú robiť a strácajú záujem o veci, ktoré mali predtým rady. 

10. Sociálne stiahnutie
Trvalé zanechanie povinností, spoločenských aktivít, koníčkov alebo športu.

Progresia príznakov sa odráža v postupnom zhoršovaní stavu mozgových buniek. Ukladanie bielkovín v mozgu pacientov s demenciou môže postupne viesť k poškodeniu mozgových buniek (neurónov). Odborníci si stále nie sú istí, prečo k tomu dochádza. V priebehu dospievania sa učíme nové zručnosti a získavame informácie. Pacienti s demenciou však postupne strácajú získané zručnosti a zabúdajú, čo vedeli, a to ich robí čoraz bezmocnejšími.

Existuje viac ako 100 rôznych typov demencie. Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá postihuje viac ako polovicu pacientov s demenciou. Alzheimerova choroba postihuje jedno percento ľudí vo veku 60 rokov, päť percent ľudí vo veku 75 rokov a štvrtinu populácie vo veku nad 85 rokov.

Zdravé stravovacie návyky, fyzické aktivity, tréning kognitívnych schopností, relaxačné cvičenia a spoločenské aktivity prispievajú k zdraviu nášho mozgu. Je nevyhnutné, aby sa liečba liekmi začala čo najskôr, aby sa čo najlepšie zachovali kognitívne a funkčné schopnosti pacientov.

Rizikové faktory pre vznik Alzheimerovej choroby

Osoby s demenciou v rodinnej anamnéze majú vyššie riziko vzniku tohto ochorenia. Demenciou trpí viac žien ako mužov. Demencia súvisí s vystavením potenciálne toxickým látkam, (nadmerným) užívaním alkoholu a fajčením. Častejšie sa vyskytuje u pacientov s cievnym ochorením. Niektoré výskumy poukazujú na výhody pitia zeleného čaju, zaradenia dusených alebo pečených rýb do jedálnička, udržiavania fyzickej aktivity a spoločenskej aktivity. Stručne povedané, zdravý životný štýl v súčasnosti môže znížiť pravdepodobnosť, že vo vyššom veku dostanete demenciu.

U veľmi malého počtu ľudí je Alzheimerova choroba diagnostikovaná vo veľmi skorých štádiách ochorenia.

Odhaduje sa, že v rozvinutých krajinách bola diagnostikovaná sotva polovica všetkých postihnutých. Na začiatku ochorenia pacienti nemajú kritické príznaky. Ich rodiny a priatelia si ich spočiatku nevšímajú alebo ich popierajú. V tomto štádiu môžu pacienti pociťovať problémy so slovami pri rozprávaní a stratu pamäti v súvislosti s nedávnymi udalosťami. Môžu mať tiež problémy s vykonávaním náročnejších každodenných úloh (platenie účtov alebo telefonovanie).

Život s Alzheimerovou chorobou v neskorom štádiu nie je jednoduchý

Alzheimerova choroba sa najčastejšie diagnostikuje v štádiu miernej demencie, keď sú príznaky také výrazné, že ich už nemôže popierať ani rodina a priatelia, ani samotný pacient. V tomto štádiu pacienti potrebujú každodennú pomoc. Často sú agresívni a rozrušení, majú problémy so spánkom a vyskytujú sa u nich psychózy. Pacienti s ťažkou demenciou sú inkontinentní, pripútaní na lôžko, prestali hovoriť a už nedokážu rozpoznať vlastnú rodinu alebo blízkych priateľov. Majú problémy s prehĺtaním a sú náchylnejší na infekcie.

Liečba spomaľuje progresiu ochorenia

Alzheimerovu chorobu nemožno vyliečiť. Liečba môže len spomaliť postup choroby a zmierniť kognitívne, funkčné a behaviorálne príznaky. Možné je aj krátkodobé zlepšenie (do jedného roka) niektorých príznakov. Okrem toho môže liečba poskytnúť určitú pomoc osobám, ktoré sa starajú o pacientov s demenciou, a predĺžiť ich pobyt v domácom prostredí.

Referencie

1. Demenca [internet] Spominčica. Alzheimer Slovenija. Available at: https://www.spomincica.si/?page_id=166
2. Dementia [internet] World Health Organization. Available at: https://www.who.int/novinky-room/fact-sheets/detail/dementia
3. Kakutabi S, Wahanabe H, Murayama N. Green Tea Intake and Risks for Dementia, Alzheimer’s Disease, Mild Cognitive Impairment, and Cognitive Impairment: A Systematic Review. Nutrients 2019; 11; 1165-77.
4. Livingston G, Huntley J, Sommerlad A et al. Dementia prevention, intervention, and care: 2020 report of the Lancet Comission. Lancet 2020; 396; 413-438.
5. Edwards GA, Gamez N, Escobedo G et al. Modifiable Risk Factors for Alzheimer’s Disease. Front Aging Neurosci 2019; 11; 146.