Pomoc, je to stres alebo úzkosť?
5 min. čítania
Keď sa Líza ponáhľala z práce na rodičovskú schôdzku, spomenula si, že zabudla povedať manželovi, že príde neskoro. Večer by mala začať pracovať na správe, ktorá má byť hotová koncom týždňa a predtým musí vybrať darček k narodeninám pre svoju svokru. Dala jej minulý rok kvety? Líza uvažovala, či sa jej život nezredukoval na odškrtávanie rôznych úloh.
Patrí to stále do kategórie stresu?
V každodennom živote sa stres a úzkosť často používajú na označenie toho istého pocitu. Hoci sa tieto dva pojmy prekrývajú, majú veľmi odlišný pôvod. Z biologického hľadiska je stres prirodzenou reakciou nášho tela, keď čelí nebezpečenstvu. Môže zlepšiť našu schopnosť reagovať na potenciálne nebezpečnú alebo náročnú situáciu.
Keď sa cítite vystresovaní, zvyčajne je to z nejakej známej príčiny – možno nestíhate termín na vypracovanie dôležitého dokumentu alebo sa vám uprostred rušnej ulice pokazilo auto. Keď sa však tento bezpečnostný mechanizmus spustí bez známej príčiny alebo keď je vaša reakcia na stres prehnaná a dlhotrvajúca, môžeme hovoriť o úzkosti alebo úzkostnej poruche.
Jeden z troch ľudí sa niekedy v živote stretne s úzkostnou poruchou.
Hoci Lízina úzkosť dosiahla úroveň, ktorá začala zasahovať do jej každodenných aktivít, Líza sa rozhodla dlho neprezradiť svoje pocity bezmocnosti svojim blízkym. Všimla si, že sa už nedokáže uvoľniť počas popoludňajších hodín, keď sa hrá so svojimi deťmi, čo bývala jej obľúbená zábava. Niekoľkokrát za deň sa u nej objavovali závraty a búšenie srdca. Neustále si robila starosti, hoci na to nemala dôvod.
Vyhľadanie pomoci nie je prejavom slabosti. Je to zodpovedné, pretože šance na uzdravenie sú lepšie, keď sa úzkosti začnú riešiť včas.
Čo sa deje v mozgu?
Naše reakcie na stres sú automatické a vrodené. Počas evolúcie strach a panika, ktoré sa spúšťali v mozgoch našich predkov, znamenali, že mali väčšiu šancu na prežitie.
Amygdala, oblasť v mozgu, ktorá sa podieľa na spracovaní emócií, zohráva dôležitú úlohu pri reakcii boj alebo útek. U úzkostných ľudí je amygdala citlivejšia na podnety z prostredia, na ktoré reaguje intenzívnou stresovou reakciou a nakoniec spôsobí vypnutie spojov v mozgu zodpovedných za uvažovanie.
Dobrá správa: Mnohé môžete urobiť sami!
Môžeme “trénovať” svoj mozog, aby presmeroval svoju reakciu na stresujúce podnety, ktoré môžu vyvolať úzkosť. Príkladom je, keď si uvedomíme, že najjednoduchší spôsob, ako dokončiť naše každodenné úlohy, je riešiť ich jednu po druhej podľa priority. Aby sme to dokázali, musíme povzbudiť racionálnu časť nášho mozgu, aby zvíťazila nad emocionálnou časťou a “skrotila” všetky pocity strachu a úzkosti, ktoré môžeme prežívať.
Vnímajte svoje pocity.
Keď začnete pociťovať strach, nepríjemné pocity alebo napätie, zastavte svoju činnosť a sústreďte sa na dýchanie. Zhlboka a rovnomerne sa nadýchnite a potom vydýchnite. To vám pomôže znovu nadobudnúť pokoj a uvoľniť akékoľvek napätie v tele.
Zachovajte si pozitívny prístup.
Aj keď ste ešte nedosiahli svoj cieľ, buďte hrdí na svoj pokrok. Pozitívny prístup povedie k úspechu.
Hovorte o svojich problémoch.
Otvorený rozhovor s vašimi blízkymi vám môže pomôcť identifikovať príčinu vášho stresu. Potom môžete situácii čeliť efektívnejšie.
Neponáhľajte sa.
Pri plánovaní dňa si nezabudnite vyhradiť čas na oddych a spoločenské aktivity. Premýšľajte o tom, čo vám robí radosť, a vynechajte z rozvrhu veci, ktoré nijako neprispievajú k vašej pohode.
Obmedzte príjem kofeínu a alkoholu.
Kofeín a alkohol môžu zvýšiť váš stres. Namiesto toho si zvoľte vodu a prírodné ovocné šťavy.
Dodajte jedlám trochu farby.
Zdravá a vyvážená strava s veľkým množstvom ovocia a zeleniny môže pomôcť podporiť váš imunitný systém a zdravie, keď ste pod stresom.
Doprajte si dobrý osviežujúci spánok.
Ak spíte sedem a viac hodín denne, môžete zlepšiť svoju koncentráciu, pamäť a produktivitu a posilniť prirodzenú obranyschopnosť svojho tela.
Cvičenie každý deň.
Buďte fyzicky aktívni. Aktivity v prírode zlepšujú vaše duševné a fyzické zdravie.
Čo ak mám pocit, že nemôžem nič urobiť?
Úzkosť možno liečiť účinnými a bezpečnými antidepresívami. Líza sa rozhodla pomôcť sebe a svojej rodine. Zvolila si kombináciu psychoterapie a liekov, ktoré jej odporučil lekár. Po čase, ktorý sa zdal byť naozaj dlhý, má teraz pocit, že opäť získala pevnú ruku nad svojím životom.
Je ťažké vyhnúť sa každodennému stresu. Ak si nájdete čas na relaxáciu a budete dodržiavať zdravý životný štýl, môžete výrazne prispieť k svojej duševnej a fyzickej pohode.
Referencie
- Dernovšek MZ, Gorenc M, Jeriček H. Ko te strese stres : kako prepoznati in zdraviti stresne, anksiozne in depresivne motnje Ljubljana: Inštitut za varovanje zdravja Republike Slovenije, 2006
- Dernovšek MZ, Valič M, Konec Juričič N. Obvladajmo anksioznost : priročnik z delovnimi listi za vodje delavnic in predavatelje. Ljubljana: Društvo za pomoč osebam z depresijo in anksioznimi motnjami, 2011
- APA. What’s the difference between stress and anxiety? [internet]. 2020. American Psychological Association 2021 [cited 18.2.2019] Dosegljivo na: https://www.apa.org/topics/stress/anxiety-difference
- Inštitut za razvoj človeških virov. Biopsihologija stresa in izgorelosti. [internet]. 2018. [cited 15.2.2019]. Dosegljivo na: https://www.burnout.si/izgorelost-sai/stres-sai/biopsihologija-stresa-in-izgorelosti