Katka
Keď človek dlhodobo potláča svoje pocity a prispôsobuje sa očakávaniam okolia, stráca kontakt so sebou samým. Katkin príbeh opisuje, ako sa zanedbané úzkosti postupne prehlbovali, až vyústili do akútnej psychózy a straty schopnosti bežne fungovať. Ukazuje však aj cestu zotavenia cez nastavenú psychiatrickú liečbu, psychoterapiu a podporu blízkych i spolupacientov. Je to nádejná výpoveď o opätovnom nájdení odvahy, búraní starých vzorcov a poznaní, že žiť život autenticky – „podľa seba“ – je tou najlepšou prevenciou aj liekom.
Bola som veselé, spoločenské dievča. Niekde vnútri som cítila, akou cestou by som sa v živote chcela vybrať, ale okolie ma nasmerovalo tam, kde som byť nechcela. Snažila som sa svoje pocity potláčať, ale to nikdy neprinesie nič dobré. Svoju úlohu zohrali aj nezdravé vzorce z minulosti, až som postupne začala trpieť a strácať samú seba.
Postupne pocity prešli do úzkostí, neliečených, neprerozprávaných, prestala som byť schopná fungovať v bežnom živote. Nevedela som ísť nikam sama, ak vôbec niekam ísť. Až prišli bludné myšlienky, iracionálne presvedčenia a tým atak akútnej psychózy. Teraz sa o psychickom zdraví hovorí oveľa viac. Mnohé problémy sa podchytia a liečia psychoterapiou alebo liekmi už v skoršom štádiu.
Lekári mi v tom čase nasadili správnu liečbu. Po pár dňoch, možno týždňoch sa mi stav začal lepšiť. Išlo to postupne, ale vďaka liekom a rozhovorom s lekármi a pacientami na oddelení prichádzala úľava, pomaly, postupne. Práve rozhovory so spolupacientmi mi dali neskutočne veľa – Veľmi mi pomáhalo, že v tom nie som sama a nie som jediná, ktorej sa to deje.
Príbehy ľudí bývajú rôzne – bolia, ale zároveň nás posúvajú. Veľkú pomoc som našla v rodine a u priateľov. Chodila som pravidelne na psychoterapiu, kde sa mi dostávalo obrovskej podpory a porozumenia. Začala som žiť autentickejšie – už veci nepotláčam, ale hovorím o nich a zdieľam ich. Znova som začala nachádzať samú seba: kto som a čo mám rada ja.
V priebehu ďalších rokov prišli aj zakopnutia a obdobia, kedy sa úzkosť vrátila. Vtedy som sa však už vedela včas – aj s pomocou terapie – odraziť a posunúť sa ďalej, aby sa to nezhoršilo. Staré vzorce meníme postupne, no vždy som sa pri tom o sebe niečo nové dozvedela a vnútorne rástla. Život prináša rôzne výzvy, ale vďaka práci s psychoterapeutom, psychiatrom, podpornej rodine, priateľom a vhodnej liečbe som sa zatiaľ vždy dokázala posunúť a zvládnuť aj tie najťažšie obdobia.
Už je mi pár rokov dobre, veľmi dobre, pracujem, teším sa zo života. Smejem sa, som odvážnejšia. Už viem, že “podľa seba” je tá správna cesta 🙂
Odborný garant príbehu: MUDr. Silvia Bogyaiová, psychiater
Upozornenie: Všetky odborné články na tomto webe napísali reálni lekári a odborníci. Príbehy a skúsenosti pochádzajú od skutočných pacientov, no z dôvodu zachovania ich anonymity boli všetky mená zmenené. Použité obrázky a videá sú výlučne ilustračné, nezobrazujú reálnych pacientov a boli vytvorené pomocou umelej inteligencie (AI).