Keď ochorie telo, potrebuje podporu aj psychika

Vážne ochorenie zasiahne človeka viac než len na fyzickej úrovni. Diagnóza, vyšetrenia, liečba, čakanie na výsledky či neistota z budúcnosti, prinášajú množstvo situácií, ktoré môžu byť psychicky vyčerpávajúce. V praxi sa stretávam s tým, že pacienti často dlho odkladajú psychologickú pomoc, pretože majú pocit, že sa majú sústrediť najmä na liečbu alebo že „teraz nie je čas“ zaoberať sa vlastným prežívaním. Pritom psychická podpora môže byť dôležitou súčasťou toho, ako človek náročným obdobím prechádza.

Po oznámení diagnózy môže prísť strach, hnev, smútok, bezmocnosť, plač, ale aj zvláštne otupenie alebo pocit, že človek nič necíti. To všetko môže byť prirodzenou reakciou na situáciu, ktorá zásadne narušila doterajší pocit bezpečia a istoty. Neexistuje jeden správny spôsob, ako má človek svoju diagnózu prežívať. Niekto potrebuje veľa hovoriť, iný skôr ticho a čas. Niekto chce vedieť všetky informácie, iný ich v určitej chvíli nedokáže prijímať.

K psychológovi preto nemusíte prísť až vtedy, keď už situáciu nezvládate. Sporným signálom môže byť úzkosť, strach, nespavosť, podráždenosť, bezmocnosť, pocit osamelosti, strata záujmu o veci, ktoré vám predtým prinášali radosť, alebo jednoducho pocit: „Je toho na mňa priveľa.“ Rovnako dôležité je všimnúť si, ak človek navonok funguje, ale všetku energiu venuje tomu, aby fungoval a na vlastné prežívanie už nezostáva priestor.

Veľkou témou býva aj predstava, že človek musí byť „silný.“ Kvôli deťom, partnerovi, rodičom alebo jednoducho preto, aby svoje okolie nezaťažoval. Lenže sila neznamená, že človek nemá strach alebo že nesmie plakať. Aj počas liečby môže existovať priestor povedať: „Dnes sa bojím.“ alebo „Dnes už toho mám dosť.“ Psychológ môže pomôcť tieto pocity uniesť, pomenovať a hľadať spôsoby, ako zvládať to, čo sa momentálne zvládať dá.

Na prvé sedenie človek nemusí prísť pripravený s presným zoznamom problémov. Nemusí vedieť, čo chce riešiť, ani presne pomenovať, čo potrebuje. Môže pokojne začať vetou: „Neviem, kde začať, ale už cítim, že to sám/sama nedávam.“ Prvé stretnutie je priestorom na zoznámenie, vytvorenie bezpečia a postupné zorientovanie sa v tom, čo človek prežíva. A priniesť naň môžete čokoľvek, čo je pre dôležité – strach zo smrti, neistotu z budúcnosti, hnev či pocit nespravodlivosti, zmenu vlastného tela, únavu, vzťahy, sexualitu, obavy o rodinu aj otázky, ktoré sa možno ťažko vyslovujú pred niekým blízkym.

Veľmi dôležitou súčasťou zvládania ochorenia je aj schopnosť požiadať o pomoc. Ľudia sa niekedy boja, že budú na príťaž, alebo majú pocit, že ich blízki už aj tak robia dosť. Pomôcť môže pritom veľmi konkrétna požiadavka: „Potrebujem, aby si dnes bol chvíľu so mnou.“ „Mohla by si so mnou ísť na vyšetrenie?“ „Nepotrebujem teraz radu, len chcem, aby si ma vypočul.“ Požiadať o pomoc neznamená odovzdať zodpovednosť za svoj život niekomu inému. Znamená priznať si, že človek nechce a nemusí všetko niesť sám.

Niekedy pritom blízki chcú pomôcť, ale nevedia ako. Vety ako „musíš myslieť pozitívne“ alebo „určite to bude dobré“ bývajú myslené dobre, no môžu v človeku vyvolať pocit, že na strach, hnev či smútok vlastne nemá právo. Často nepotrebujeme uistenie, že všetko dopadne dobre. Potrebujeme skôr počuť: „Som tu s tebou. Nemusíš to predo mnou zvládať.“

Psychologická podpora môže byť dôležitá aj pri pocite straty kontroly. Choroba môže zmeniť telo, každodenný režim, pracovné či rodinné plány a priniesť veľa rozhodnutí, ktoré človek nemôže ovplyvniť. Psychológ nemôže odstrániť neistotu ani zmeniť diagnózu, môže však pomôcť nájsť spôsob, ako s neistotou žiť, rozlíšiť to, čo ovplyvniť môžeme od toho, čo už v našej moci nie je a postupne nachádzať pocit určitej stability a vlastnej kontroly v náročnej životnej situácii.

Chcela by som zdôrazniť jednu vec: psychologická pomoc nie je určená iba ľuďom, ktorí situáciu nezvládajú. Človek môže byť statočný, aktívny, spolupracovať na liečbe a pritom potrebovať podporu. Rovnako nemusí byť „vďačný za každý deň“ ani neustále pozitívny. Má právo mať aj ťažké a náročné dni.

Ak by som mala vyzdvihnúť jednu dôležitú myšlienku tejto témy, bola by to táto: vážne ochorenie nemusíte zvládať sami a nemusíte čakať, kým budete na úplnom dne, aby ste si dovolili požiadať o pomoc. Aj starostlivosť o psychiku je dôležitá starostlivosť o seba samého. A nie je to luxus, ale je to základná potreba.

Vetou „neviem, kde začať.“ Od toho tam psychológ je. Prvé sedenie nemusí zmeniť celý váš život. Môže však byť prvým miestom, kde sa niečo, čo ste dlho niesli sami, začne niesť o trochu ľahšie.

Pripravila: Mgr. Barbora Brzáková Krelová, odborníčka z ksebe.sk