Kedy vyhľadať psychológa?

Mnohí ľudia si predstavu o návšteve psychológa spájajú až s momentom, keď už nezvládajú fungovať. Keď nemôžu spať, chodiť do práce, starať sa o rodinu alebo keď majú pocit, že sa im život úplne vymkol spod kontroly. V praxi však vidím, že vhodný čas vyhľadať odbornú pomoc prichádza oveľa skôr.

Nemusíme čakať na krízu. Niekedy je prvým signálom jednoducho pocit, že „niečo nie je v poriadku.“ Človek môže byť dlhodobo unavený, podráždený, horšie spať, strácať radosť z vecí, ktoré mal rád, cítiť vnútorné napätie alebo úzkosť. Môžu sa zhoršovať vzťahy, človek môže mať pocit, že stále len funguje, podáva výkon a pritom sa vnútorne necíti dobre. Aj keď navonok všetko zvláda, môže byť užitočné zastaviť sa a pozrieť sa na to, čo sa s ním deje.

Často počúvam vetu: „Veď iní majú oveľa väčšie problémy.“ Lenže psychologická pomoc nie je súťaž v tom, kto má vážnejší dôvod. Neexistuje univerzálna hranica, od ktorej je problém „dosť veľký“ na psychológa. Dôležité je, ako konkrétna situácia zasahuje do nášho prežívania a života a či cítime, že ju už nechceme alebo nevládzeme niesť sami. Psychológ môže byť užitočný pri úzkostiach či vyhorení, ale rovnako aj pri rozchode, strate blízkeho človeka, partnerských alebo rodinných problémoch, rozhodovaní, dlhodobom vnútornom tlaku, nízkej sebadôvere či v období veľkej životnej zmeny.

Sú však situácie, pri ktorých by som pomoc zbytočne neodkladala. Patrí medzi ne napríklad dlhodobá alebo silná úzkosť, opakované panické ataky, výrazné zhoršenie fungovania, vyčerpanie, sebapoškodzovanie alebo myšlienky na to, že človek nechce ďalej žiť. V takých chvíľach je dôležité vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr. Podľa povahy ťažkostí môže byť vhodným odborníkom psychológ či psychoterapeut, pri závažnejších psychických ťažkostiach alebo potrebe liečby aj psychiater. Tieto profesie sa pritom nevylučujú – často práve spolupráca viacerých odborníkov prináša človeku najväčšiu pomoc.

Veľkou prekážkou však býva strach z toho, čo sa vlastne u psychológa bude diať. Prvé sedenie si ľudia niekedy predstavujú ako situáciu, v ktorej si sadnú oproti odborníkovi a musia okamžite rozprávať o všetkom, čo ich trápi. Tak to byť nemusí. Prvé stretnutie je predovšetkým priestor na zoznámenie, vytvorenie bezpečia a pochopenie toho, s čím človek prichádza. Môže hovoriť o tom, čo sa v jeho živote deje, čo ho priviedlo k psychológovi a čo by potreboval. Nemusí mať všetko usporiadané ani vedieť presne pomenovať svoj problém. Pokojne môže začať aj vetou: „Vlastne neviem, čo mi je, len viem, že už to nie je ako predtým.“

A práve toto je podľa mňa dôležité povedať človeku, ktorý o návšteve psychológa premýšľa: nemusíte vedieť, čo máte povedať. Nemusíte mať problém presne pomenovaný. Nemusíte ani vedieť, čo od terapie očakávate. Aj toto môže byť témou prvého rozhovoru.

Rovnako nemusí byť každé prvé stretnutie okamžite „ono.“ Vzťah medzi klientom a psychológom je dôležitou súčasťou práce a je úplne v poriadku, ak si človek potrebuje nájsť odborníka, pri ktorom sa cíti bezpečne a ktorému dokáže dôverovať. Vyhľadať pomoc teda neznamená podpísať zmluvu na celý život. Znamená to dať sebe priestor zistiť, čo sa so mnou deje a čo by mi mohlo pomôcť.

A možno práve preto by som ľuďom, ktorí si hovoria „ešte to skúsim zvládnuť sám,“ povedala: nemusíte čakať, kým už nebudete vládať. Psychológ nemusí byť človekom, za ktorým ideme až vtedy, keď sa všetko rozpadá. Môže byť aj sprievodcom v období, keď chceme niečomu lepšie porozumieť, urobiť zmenu, zastaviť začínajúce vyčerpanie alebo sa naučiť lepšie zvládať to, čo je pre nás náročné.

Požiadať o pomoc nie je priznanie slabosti. Je to spôsob, ako sa o seba postarať v čase, keď to potrebujeme. A niekedy je najlepší moment vyhľadať psychológa práve vtedy, keď si ešte dokážeme povedať: „Niečo sa deje a nechcem čakať, kým to bude ešte horšie.“

Pripravila: Mgr. Barbora Brzáková Krelová, odborníčka z ksebe.sk