Môžu psychofarmaká zmeniť moju osobnosť?

Toto je jedna z najčastejších otázok, ktoré sa môže pacient pri nasadení antidepresíva alebo antipsychotika spýtať. Ak sa aj nespýta, tak v ňom tá otázka istotne prinajmenšom drieme. Snažím sa na ňu väčšinou odpovedať jednoducho, i keď je v detailoch dosť zložitá. Nezmenia, ak osobnosť chápeme ako naše celistvé Ja, našu životnú orientáciu, identitu, ako to, kým komplexne sme. Máme radi konkrétne veci a iné konkrétne veci nás zas odpudzujú, máme svoje hodnotové preferencie, svoje miesto v živote a vo vzťahoch. Súčasťou osobnosti je aj základný pocit, ktorý väčšinou nevnímame, pretože je na pozadí iných pocitov a myšlienok, a to je pocit Ja, teda že som to Ja, ktorý tvorí, robí a prežíva rôzne veci a udalosti a ten istý Ja, ktorý vstáva z postele, keď sa ráno prebudí zo spánku. Tento náš pocit Ja, toto Ja, kým sme, ako aj naše komplexné osobnostné charakteristiky lieky nemajú ako zmeniť a ani nemenia.

To, čo výrazne mení osobnosť je psychická porucha. Náhle vzniknutá môže viesť k prežívaniu a správaniu, ktoré u daného jedinca jeho príbuzní a blízki vôbec nepoznajú, teda ktoré je v rozpore s jeho doterajšou osobnosťou a hodnotami. Pri dlhodobo prebiehajúcej a hlavne neliečenej psychickej poruche sa zas môže diať to, že sa osobnosť mení veľmi pozvoľna a postupne. Človek i jeho blízki si skôr všimnú z väčšieho odstupu, že sa niečo stalo, že je čosi iné, že sa zmenil alebo mení. Dôvod psychofarmakologickej liečby je z tohto hľadiska ten, aby k takýmto závažným zmenám nedošlo, aby sa akoby vrátili alebo aspoň aby boli čo najmenšie.  

Samozrejme, liečbou sa môžu modifikovať určité osobnostné črty ako impulzívnosť alebo neuroticizmus a tak prispievať k riešeniu psychických príznakov. Uvedomme si však, že toto robí aj psychoterapia – jej cieľom nie je redukcia príznakov sama o sebe, ale osobnostná zmena, pri ktorej som to stále Ja, ale dokážem inak riešiť svoje životné problémy, zvládať stres, pozrieť sa na svoje potreby vo vzťahu a podobne. Zmena je vlastne žiaduca. Podobne aj psychofarmaká nepôsobia mechanicky cez zníženie intenzity symptómov, ale v zmysle lepšieho zvládania negatívnych emocionálnych stavov či každodenného stresu.

Ľudia sa obávajú farmakologického zásahu do svojho mozgu, pretože sa obávajú nejakého nežiaduceho ovplyvnenia svojej mysle. Myseľ, to je to najvnútornejšie vnútro človeka, pretože je to akoby človek sám.  Z pohľadu psychiatra je však obava z farmakogénne navodenej zmeny osobnosti niekedy paradoxom, pretože ju často vyslovuje človek, ktorý už má prejavy svojej osobnosti alebo svoje seba-prežívanie natoľko zmenené, že to už nie je celkom on (metafora používaná samotnými pacientmi) a sám si praje, aby bolo všetko tak ako predtým alebo aby bolo to, čo práve prežíva, už preč. Samozrejme, že to nie je také jednoduché a priamočiare, ale napriek tomu, že už má nejaké psychickou poruchou podmienené zmeny, bojí sa ďalších, často nie presne definovaných alebo definovateľných.

Psychofarmaká pravdaže nezasahujú len takzvanú myseľ, ale ako akékoľvek iné lieky pôsobia aj na telesné systémy. Musia sa totiž požiť, vstrebať, distribuovať do cieľového orgánu, ktorým je v tomto prípade mozog a tam vykonať príslušné akcie, ktoré sú základom ich účinnosti.

Ak dôverujete svojmu lekárovi a on sa pre Vás snaží vybrať čo najvhodnejšie liečivo v čo najvhodnejšej dávke, tak sa prosím, príliš neobávajte, a skôr sa zamerajte na nádej na zlepšenie. Pretože práve preto ste sa u psychiatra ocitli – že sa chcete mať lepšie. Aj lieky môžu byť cestou k tomu.

Isteže, psychofarmaká nie sú všetko, to vieme celkom určite. Vieme však aj to, že sú účinné a ak po nich nesiahneme vtedy, keď treba, môže to byť obrovská chyba nielen vzhľadom na aktuálny stav človeka, ale potenciálne aj vzhľadom na jeho budúcnosť. Osobnosť, ktorá sa obáva svojej zmeny a vztyčuje otázku z názvu článku, sa môže pri neliečenej psychickej poruche značne zmeniť, a po istom čase si to dokonca nemusí vedieť dostatočne uvedomiť alebo chcieť priznať.

Pripravil: MUDr. Michal Patarák