Prvé sedenie u psychológa

Prvé sedenie u psychológa býva pre mnohých ľudí spojené s neistotou. Nevedia, čo majú povedať, na čo sa ich psychológ bude pýtať a či vôbec dokážu svoje prežívanie správne opísať. Niekedy pritom prichádzajú s veľmi jasným problémom, inokedy len s pocitom, že „niečo nie je v poriadku.“ A práve to je úplne v poriadku.

Na prvé stretnutie netreba prísť s pripraveným príbehom ani zoznamom problémov. Psychológ nie je skúšajúci, ktorý čaká na správne odpovede. Prvé sedenie je predovšetkým priestorom na zoznámenie, vytvorenie bezpečia a základnú orientáciu v tom, čo človek prežíva a čo by potreboval. Ak niekto nevie presne pomenovať, čo sa s ním deje, môže začať aj jednoduchou vetou: „Neviem to úplne vysvetliť, ale posledný čas sa necítim dobre.“ Aj z takéhoto začiatku sa dá postupne dostať k tomu, čo je dôležité.

Zvyčajne sa rozpráva o tom, čo človeka priviedlo, odkedy ťažkosti vníma, ako ovplyvňujú jeho každodenný život, vzťahy, prácu či spánok a čo už prípadne skúsil. Psychológa zaujíma aj to, čo človeku pomáha a čo sa mu v minulosti osvedčilo. Neznamená to však, že na prvom stretnutí musí povedať všetko. Niektoré témy potrebujú čas a dôveru. Je úplne legitímne povedať: „O tomto sa mi zatiaľ ťažko hovorí.“ Aj toto je dôležitá informácia.

Niekedy človek prichádza s nervozitou či hanbou. Môže premýšľať, či nebude pôsobiť zvláštne, či jeho problém nie je malicherný alebo či ho psychológ nebude hodnotiť. Práve tu považujem za dôležité pripomenúť, že psychologická pomoc nie je miesto, kde máme dokazovať, že svoje emócie zvládame. Je to miesto, kde im môžeme začať lepšie rozumieť. Nervozita pred prvým stretnutím preto nie je zlyhaním – je prirodzenou reakciou na situáciu, v ktorej sa človek chystá hovoriť o niečom intímnom a osobnom.

Dôležité je tiež vnímať, ako sa pri psychológovi cítite. „Sedí mi“ nemusí znamenať, že sa hneď budete cítiť úplne uvoľnene. Prvé stretnutie môže byť intenzívne a človek môže odchádzať unavený, zamyslený alebo aj trochu rozrušený. To samo osebe ešte neznamená, že stretnutie nebolo užitočné. Oveľa dôležitejšie je, či ste mali pocit rešpektu, prijatia a bezpečia, či ste mohli hovoriť vlastným tempom a či psychológ pôsobil ako človek, s ktorým si viete predstaviť postupne budovať dôveru.

Niekedy prvé sedenie neprinesie okamžitú úľavu. A ani nemusí. Jeho cieľom nemusí byť „vyriešiť problém za päťdesiat minút.“ Môže priniesť prvé pomenovanie toho, čo sa deje, trochu väčší poriadok v myšlienkach, nový pohľad alebo jednoducho skúsenosť, že na to človek nemusí zostať sám. Ďalšie sedenia potom umožňujú ísť hlbšie a postupne hľadať, čo potrebuje zmenu.

Ak prvé stretnutie pôsobí prirodzene a človek cíti, že mu spôsob práce psychológa dáva zmysel, pokračovanie môže byť dobrým ďalším krokom. Zároveň však platí, že nie každý psychológ sadne každému. Ak po prvom stretnutí necítite dôveru, rešpekt alebo bezpečie, je v poriadku hľadať ďalej. Neznamená to, že psychologická pomoc nefunguje. Znamená to, že potrebujete iný spôsob komunikácie.

A ak prvé sedenie stále odkladáte, možno netreba čakať na chvíľu, keď už budete mať všetko premyslené. Práve naopak. Stačí prísť aj s neistotou, nervozitou či vetou „neviem, kde začať.“ Od toho tam psychológ je. Prvé sedenie nemusí zmeniť celý váš život. Môže však byť prvým miestom, kde sa niečo, čo ste dlho niesli sami, začne niesť o trochu ľahšie.

Pripravila: Mgr. Barbora Brzáková Krelová, odborníčka z ksebe.sk